Slovenský dokument 60

Slovenský filmový ústav nedávno digitálně zrestauroval kolekci krátkých dokumentárních filmů ze 60. let 20. století, které posléze vyšly i na DVD Slovenský dokumentárny film 60. Osm těchto filmů představí i letošní MFDF Ji.hlava.

Z filmu Spoveď (režie Pavol Sýkora, 1968)

Výber zachytáva najvýraznejšie stopy experimentovania v slovenskej krátkometrážnej tvorbe „zlatého obdobia“ 60. rokov. Ide o obdobie charakteristické oslabením politického zasahovania a byrokratického riadenia umeleckej tvorby v znárodnenej československej kinematografii. Prvýkrát od povojnového reštartu slovenského filmu v roku 1945 sa najmä u mladých filmových tvorcov začali prejavovať isté experimentálne tendencie, ktoré sa dajú sledovať najmä v dielach Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska a Dušana Trančíka. Ale aj tvorcovia staršej generácie, dokumentaristi Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka či Martin Slivka, začali hľadať iné možnosti práce s filmovým obrazom, hudbou či zvukom, začali objavovať možnosti ako sa vyhýbať popisnému komentáru či ilustratívnosti.

Odvahu inovovať filmové rozprávanie prejavila v druhej polovici päťdesiatych rokov už prvá generácia absolventov FAMU, tvorcovia ako Štefan Uher, Peter Solan alebo Martin Hollý. Podobne ako všetci ostatní filmári, aj oni začínali, a teda boli profesijne aj politicky preskúšaní v Štúdiu dokumentárnych filmov. Jednou z výhod tejto praxe bola štýlová i osobnostná diferenciácia tvorby štúdia.

Až rok 1963 (aj pod vplyvom zmien v politike, spoločnosti, kultúre) však predstavuje bod zlomu, rok reštartu a modernizácie dokumentárneho myslenia a tvorby. Kľúčovým znakom dokumentarizmu sa stalo odmietnutie jednorozmernosti obrazu spoločnosti a človeka, otváranie aktuálnych spoločenských problémov (napr. delikvencia mladých, pracovná morálka, kríza rodiny) či príklon k civilnosti a všednosti. Filmy sa opierali o rôzne podoby ankety a reportáže, nevyhýbali sa skrytej kamere. Podstatná bola rezignácia na príbeh a na inscenovanie a naopak snaha divákom čo najviac priblížiť udalosť, situáciu človeka, atmosféru voľby alebo autentickosť okamihu.

Z filmu Voda a práca (režie Martin Slivka, 1963)

Predpokladom rozmachu dokumentárnej tvorby v tomto období bolo aj otvorenie sa novým podnetom: spomínaní režiséri, dramaturgovia (Miroslav Horňák, Rudolf Urc) a kritici (Pavel Branko, Agneša Kalinová) v šesťdesiatych rokoch pravidelne navštevovali festivaly krátkych filmov v Krakove, Lipsku i Oberhausene. Najbližšie mali, pochopiteľne okrem českej, aj k poľskej filmovej škole – dôležitú úlohu mediátora tu od konca päťdesiatych rokov zohrával predovšetkým Martin Slivka. Dialogickú rezonanciu vyvolávala v našej dokumentaristike tvorba Jana Łomnického, Kazimierza Karabasza, ale aj Jana Lenicu či Waleriana Borowczyka.

K premene uvažovania o filmovom tvare podnecovala tvorcov aj súdobá experimentálna, elektroakustická hudba – na filmoch vtedy začali spolupracovať najvýznamnejší hudobní skladatelia ako Ilja Zeljenka, Roman Berger, Pavol Šimai alebo Ladislav Kupkovič. Jednou z najpríznačnejších čŕt krátkych dokumentárnych a animovaných filmov daného obdobia bol nový prístup k zvuku a hudbe, ktoré nahradili slovo. Mladí skladatelia narušili dominanciu mohutných orchestrálnych kompozícií, popisných symfonických skladieb. Hudba sa stala komornejšou a nezriedka pôsobila vo filme ako ten najprogresívnejší, najexperimentálnejší element.

Z filmu Fotografovanie obyvateľov domu (režie Dušan Trančík, 1968)

Najvýraznejšou postavou modernizácie filmovej hudby, tzv. novej hudby sa stal Ilja Zeljenka. Vo filme začínal s filmami Štefana Uhra. Základom jeho prístupu sa stala úspornosť, práca s hudobným leitmotívom, ktorý neilustruje, len tvorí náladu. Minimalizoval počet nástrojov, dôležité bolo napojenie na rytmus obrazov, prepojenie s reálnymi zvukmi.  Novú hudbu určovalo najmä odmietnutie tradičnej melodiky, princípu tonality, dôraz na zvukovú stránku hudby, nové rytmické princípy. Nová hudba bola esteticky vnímateľná najmä vďaka mimohudobným asociáciám, teda vďaka prepojeniu s filmovými obrazmi.

DVD Slovenský dokumentárny film 60 nadväzuje na knihu Rudolfa Urca Neviditeľné dejiny dokumentaristov vydanú v roku 2017. Výber obsahuje 21 krátkych filmov od 17 režisérov a predstavuje tak prierez dokumentárnou tvorbou tejto dekády, pričom zachytáva rozmanitosť prístupov jednotlivých autorov k médiu dokumentu. V prvom rade však ponúka možnosť vidieť filmy, ktoré doteraz neboli širšej verejnosti dostupné. Slovami jedného zo zostavovateľov DVD Pavla Branka: „Účelom tohto súboru bolo aj vytiahnuť zo zabudnutia predovšetkým hodnoty, na ktoré rokmi už napadal prach.“1)


Poznámky

1) Bernát, Daniel: Filmové stopy košatej doby. In Film.sk, č. 7-8/2019, s. 49.





výpis dalších článků rubriky:  Sport

4.1910 + 1 důvodů, proč jet do Ji.hlavyKamila Boháčková
3.19Startovací rampa pro dokumenty z východuO užitečnosti projektu Docu Talents from the EastRené Kubášek
2.19Dvě podoby autenticity v dokumentuJaké jsou možnosti práce dokumentaristy s protagonistou? To bylo hlavní téma masterclass českého režiséra a kameramana Lukáše Kokeše a chorvatské střihačky Sandry Bastašićové, která pod záštitou East Doc Platform probíhala v rámci letošního festivalu Jeden svět. Ukázalo se, že klíčové je pojetí režijního přístupu a autenticity.Martin Svoboda
1.19Na chvíli se zastavte!O workshopu Emerging Producers na letošním BerlinaleRené Kubášek
5.18Paměť ji.hlavských porotců Galerie paměťových schránek porotců MFDF Ji.hlava 2018 Redakce
4.18Haló, tady Beuys!Reportáž z první projekce cyklu dokumentárních filmů věnovaných vlivným osobnostem vizuální kultury. Pavla Rousková
1.18Aktualizace Jednoho světaCo připravuje jubilejní 20. ročník festivalu dokumentárních filmů o lidských právech Jeden světJitka Lanšperková
6.17Když radost, tak z letošní Ji.hlavyDokumentární projekt nabídl dokufikci, vizuální esej i skrytou kameruZuzana Drtilová
5.17Mezi dokumentem a fikcí Dokument vs. fikce na 21. MFDF Ji.hlavaJitka Lanšperková
4.17Když se příslib nepromění v realitu, nastává nekončící šichtaPoznámky z poslední projekce Živého kina Praha 2017Veronika Hanáková

starší články

F1.0DOK.REVUE
14. 10. 2019


z aktuálního čísla:

Situační recenzeUniverzity a svobodaDokument Víta Janečka a Zuzany Piussi Univerzity a svoboda zachycuje v průběhu sedmi let neuralgické body českých vysokých škol, přičemž mnohdy přizve do debaty i světové odborníky. Dokument vzbudil řadu diskuzí. Připomínáme tu, kterou pro dok.revue o snímku vedli Milena Bartlová a Petr Bilík. Film uvádí ji.hlavský festival dnes v bloku od 12:30 spolu s Otevřenou pevností Ivo Bystřičana. Kamila BoháčkováNový filmDunaj vědomíJak režisér David Butula připravoval svůj film Dunaj vědomí o kapele Dunaj? Připomínáme si jeho starší text pro dok.revue z doby, kdy film teprve vznikal. Dnes ho ji.hlavský festival promítá od 14:30 v Dělnickém domě. David ButulaTémaVálka jako stav mysliEsej o snímcích Průnik a Doufám, že se máš dobře, které spojuje reflexe 20. století prostřednictvím archivních materiálů. Obě díla letos soutěžila v sekci Opus Bonum. Janis PrášilFestivalový tipÚterní tip dokumentaristky Terezy ReichovéTereza ReichováRozhovorŽeny sa nestanú rovnocennými, kým ich muži za také neuznajúFatima Rahimi je česká novinárka pochádzajúca z afganského Herátu, odkiaľ spolu so svojou rodinou v roku 1999 z dôvodu útlaku Talibanu emigrovala. Študuje kultúrne a duchovné dejiny Európy a blízkovýchodné štúdiá a iránistiku na Karlovej univerzite v Prahe, od roku 2015 pracuje pre Deník Referendum, kde sa venuje najmä témam sociálnej problematiky, čitateľom približuje spoločenskú situáciu v Afganistane a zároveň prináša reportáže z Česka. V Inšpiračnom fóre ji.hlavského festivalu prispela do diskusie Emancipace pokaždé jinak, kde priniesla osobný pohľad na rozdielnosť i podobnosť feminizmu, demokracie a ženskejrovnoprávnosti vo východných i západných krajinách. Dominika BleščákováRozhovorMusíme rozšiřovat hranice naší imaginace!Od letošního roku má ji.hlavský festival svého ekologického ombudsmana. Jaká je přesně jeho role v rámci festivalu a může být vůbec mezinárodní festival s řadou zahraničních hostů šetrný k životnímu prostředí? To prozrazuje Ĺuboš Slovák v rozhovoru pro dok.revue. Kamila BoháčkováPohledyVnitřní svět básníka Ivo HuclaDám si čínuIvo Hucl