Comeback

Pred viac ako piatimi rokmi ma začalo nahlodávať pokušenie pustiť sa do celovečernej metráže. Bolo to hneď po priaznivom prijatí môjho študentského krátkometrážneho filmu Arsy-Versy. Na vlne celého toho nadšenia som hľadal tému. Nakoniec si akousi súhrou náhod našla téma mňa. Nakrúcal som v base krátky spot o rovnosti šancí (v rámci reintegračného projektu Európskej únie) pre jednu francúzsku produkčnú spoločnosť. Po jeho realizácií mi riaditeľ väznice ponúkol možnosť vrátiť sa opätovne do Ilavy so svojím autorským projektom. Po rokoch som mu zavolal, či ponuka stále platí. Platila.

Rozhodol som sa svoj zabehnutý pracovný tím rozšíriť o scenáristu. Navštívil som v Stupave Jura Šlauku, ktorého som poznal zo školy. Tušil som, že bude dobrý nápad trocha ho prevetrať. A naozaj. Našiel som ho po kolená vrasteného do podlahy pivnice. Pre projekt sa zdal viac ako príznačný.    

Rozhodli sme sa nakrútiť film o dlhodobo uväznených. Sledovali sme ich život za bránami väzenia a skúmali sme situácie po prepustení na slobodu. Film rozpráva príbehy dvoch z nich, ktorí boli ochotní spolupracovať. Pamätám si, ako sme v prestrojení za muklov prvýkrát vstúpili do cely zbierať materiál. Hanbil som sa za svoje predsudky. Zároveň som bol fascinovaný priestorom, do ktorého sme prenikali. S našimi protagonistami sme sa začali spoznávať, spolupracovali sme a  rešpektovali sme sa. Postupne sme si vytvorili vzťah. Myslím, že práve vďaka tomu nie je film len správou o fenoméne recidívy, ale zároveň výletom kamsi ďalej. Naši hrdinovia sú napriek kolotoču vlastných zlyhaní a tragédií vo svojej podstate stále citlivé, zraniteľné a v istom zmysle krehké bytosti.

Comeback

Keď o tom premýšľam, títo chlapi sú za mrežami vlastne doma. Každý jeden z nich sa teší von, no keď príde ich čas, sú si vedomí toho, že idú len na dovolenku. Vzdialene mi to pripomína krátky letný milenecký kontakt s realitou. A len čo láskyplný ošiaľ ustane, nastáva frustrácia. Frustrácia z neschopnosti zaradiť sa. Tých desať, dvadsať rokov človeku chýba. A vlastne nemá nič. V base zarobil v lepšom prípade sto – dvesto eur. Všetko je nové. Nemá zázemie. Prepad do alkoholovej, prípadne drogovej nádrže je potom len logickým vyústením. Odtiaľ už je to len krok k recidíve. V konečnom dôsledku sa opäť vracia tam, kde je o neho postarané. Ak bude mať šťastie, môže to o pár rokov skúsiť znova.

Film bol beh na dlhú trať. Som rád, že je hotový. Keď sa s vami niečo vlečie roky, je to nesmierne vyčerpávajúca záležitosť. Stále čakáte na ten moment, kedy budete môcť povedať stop a pustiť film medzi ľudí. A keď ten okamih konečne nastane, zhlboka vydýchnete a chvíľu sa veziete na vlne blaženého pocitu z dokončenej práce. Ale keďže som filmár – recidivista, v súčasnosti mám už rozrobené ďalšie projekty.

Film Comeback Mira Rema bude mít světovou premiéru na Mezinárodním filmovém festivalu v Karlových Varech. Je zařazen do soutěžní sekce dokumentárních filmů.