Sloboda voľby

Manhattanský režisér Jacky Goldberg príde na tohtoročný festival predstaviť svoj najnovší dokumentárny snímok Pamäť tela. Na ploche necelej hodiny pozoruje svoju hrdinku Finley pri jej každodenných úkonoch, ktoré spočívajú hlavne v natáčaní samej seba na erotické portály, sexe cez telefón a výrobe vlastných parfumov. Napriek tomu, že jej zákazníci vidia na monitoroch ako bezstarostnú, príťažlivú ženu, Finley si so sebou v živote nesie starosti a pády rovnako, ako ktokoľvek iný. 

Hrdinka vášho filmu sa živí poskytovaním sexuálnych služieb online, na diaľku. Nie len jej okolie, ale i veľká časť populácie sa na podobnú prácu a jej prevádzkovateľov pozerá medzi prsty. Ako vnímate toto „remeslo“ vy?
Ja ako filmár, čo je najdôležitejšie podotknúť, nesúdim ľudí, ktorých sa rozhodnem filmovať. Finley, ktorá mi verila dostatočne na to, aby ma pustila do svojej intímnej zóny,  rozhodne nebola výnimkou. Takže aj keby sa mi nepáčilo to, čo robí, nie som oprávnený ju za to súdiť. Alebo by som proste tento film nenatočil. Ja, ako občan, som bol za to, a to ešte pred tým, ako som sa rozhodol natočiť tento film, aby sa erotické video chaty a sexuálne služby obecne vykonávali v normálnych podmienkach, nie ako otroctvo. Finley je nezávislá pracovnička, nemá žiadneho šéfa, vytvorila si decentný život (predtým bola veľmi chudobná) a za nič sa nehanbí. Je zmierená so svojím telom, sama sa rozhoduje čo spraví a čo ukáže... Takže som s tým úplne v pohode. 

Vaša protagonistka sa pred kamerou obnažila nie len fyzicky, ale hlavne psychicky. Zdieľa s vami svoje obavy, emócie i problémy. Bolo pre vás náročné dostať sa pod kožu pred kamerou tak suverénne vystupujúcej žene? 
Nebolo to tak náročné z dvoch dôvodov. Po prvé, Finley ma pozná niečo cez dvanásť rokov a dôveruje mi. Už skôr som natočil ňou inšpirovaný krátky film (úplnú fikciu), ktorý vtedy videla a užívala si ho. Takže ju nebolo príliš ťažké presvedčiť, že ju a jej príbeh rešpektujem. Po druhé, je to prirodzená exhibicionistka a rada zdieľa svoj život na sociálnych médiách. Kamarátov informuje o tom, čo sa jej deje a mňa považuje za jedného z nich. Najkomplikovanejšia časť sa týkala jej dieťaťa, chcel som ho totiž natočiť tiež, nemohol som tak však spraviť z právnych dôvodov. Musel som tak prísť s formálnymi postupmi, vďaka ktorým som ho do filmu zahrnul bez toho, aby som ho ukázal.  V obraze chýba, je však v centre všetkého.

Zmenilo sa niečo radikálnym spôsobom v živote Finley po ukončení natáčania do dnešnej doby?
Áno, mnoho vecí. Neviem presne ako tie zmeny súvisia s natáčaním, ale vo svojom živote spravila mnoho zmien. Po prvé, prestala s výstupmi na webkamere. Bola z toho unudená, tak prestala. Nie je to tak, že by sa za to hanbila, avšak robila to už päť rokov, chcela skúsiť niečo iné. V súčasnej dobe si vyberá svoju ďalšiu prácu. Nie ako výrobca parfumov (to nefungovalo), ale pravdepodobne ako komunitná manažérka, v tom je dobrá. Po druhé, po dlhom, drahom a bolestivom súdení s bývalým manželom opäť získala striedavú starostlivosť o svoje dieťa. Koniec koncov, je i viac sociálna, o niečo viac vychádza von... Tak, ako nikto iný, rastie, stáva sa múdrejšou a snaží sa v živote dosiahnuť väčšiu rovnováhu. Moc rád by som o nej v budúcnosti natočil ďalší film, tentoraz by však zahrňoval už aj mňa.   

Snímok Pamäť tela režiséra Jackyho Goldberga môžete na 22. MFDF Ji.hlava vidieť za účasti režiséra v medzinárodnej premiére v piatok 26.10.2018 o 23:00 v sále DKO II, prípadne počas druhej projekcie v utorok 30.10.2018 o 10:00 v kine Dukla.  

Francúzsky režisér Jacky Goldberg (1981) je autorom niekoľkých krátkych filmov, z ktorých snímok Far from Manhattan (2010) získal nomináciu na cenu Zlatý leopard na festivale v Locarne. Režíroval tiež dokument o tvorcovi filmových komédií Juddovi Apatowovi s názvom This is comedy (2014) a produkoval film Golden Slumbers (2012). Vedľa toho píše filmové kritiky a prispieva svojími článkami do mnohých periodík.