Poriadny film potrebuje gule

Legenda o vianočných guliach z Okrasy je polohraným polomýtickým portrétom ľudí z kysuckého kraja na Slovensku, v ktorom doteraz pôsobí fabrika Okrasa v Čadci. Družstevný podnik Okrasa je fabrika na výrobu vianočných ozdôb – vianočných gulí. Ako jeden z mála prežil zmenu režimu i ponovembrový vzostup konkurencie a dodnes je aktívný a vyrába vianočné ozdoby, ktoré vyváža do Slovenska aj zahraničia.

Ponuka od producenta, režiséra Petra Kerekesa, natočiť jeden z dielov dokumentárnej série Budujeme Slovensko, mapujúcej priemyselné stavby, ktoré formovali dejiny Slovenska, ma veľmi potešila. Hneď som povedala áno. Mala som absolútne voľné ruky čo sa spracovania a výberu témy týka, akurát som musela dodržať to, aby sa vo filme objavila budova fabriky a minutáž 26 minut. Nakoľko je to primárne dokumentárna séria, tak si veľmi vážim postoje pána Kerekesa súhlasiť s týmto „hraným“ spracovaním…

Vybrala som si fabriku Okrasa z Kysúc, ktorá mi utkvela v srdci ešte skôr, ako som vedela, že budem raz točiť o nej film…. Doma nám každé Vianoce od malička visia gule z Okrasy a rovnako mám hlboko v srdci kysucký kraj, z ktorého pochádza drtivá väčšina mojej rodiny a trávila som tu pomerne veľa času.

Rozmýšľajúc nad spracovaním som dospela k záveru, že ak chcem hovoriť o fabrike Okrasa, tak musím a chcem hovoriť o ľuďoch, ktorí sú priamo aj nepriamo jej súčasťou a ktorí ju tvoria a bez ktorých by nebola takou, akou je, a rovnako by oni neboli takými, akými sú – ich vzťah je recipročný. Zvolená forma spovede na platforme kolektívneho portrétu mi poskytla priestor na to, aby mohli ľudia naznačiť, čo ich trápi…

Na spoluprácu na scenári som prizvala scenáristu Jakuba Medveckého, s ktorým som spolupracovala už aj predtým. Rozhodla som sa do filmu obsadiť iba ľudí z daného kraja – nehercov – naturščikov. Sú to krásni ľudia a bola to radosť s nimi na filme robiť, dosť sme sa zabavili, akokoľvek v rámci rozpočtu sme ich museli hľadať ja a produkčný Tomáš Zeman a bola to úloha pomerne neľahká, no v konečnom dôsledku krásna a veľmi milá. Na kameramanskú spoluprácu som prizvala Michaelu Hoškovú, na strih Mareka Bihuňa, zvuk na placi naberal Adam Matej, o finálny mix sa postaralo štúdio K2, produkčnú asistenciu zabezpečila Dana Brunovská.

Kapitola sama o sebe bola výbuch vianočných gulí, s ktorou nám pomohla SFX GROUP, a o prach sme poprosili fabriku Okrasa, ktorá nám ho s našou vďačnosťou poskytla. Riešili sme vhodné rozbušky, množstvo prachu v guli, farbu, počet frejmov, na koľko to budeme točiť (v rámci rozpočtu, do ktorého sme sa museli vojsť). A keďže sme si nemohli dovoliť phantom kameru, tak som nakoniec zvolila záber výbuchu natočiť na iphone 13 pro, a ten záber sme aj použili vo finálom filme, akokoľvek celý film bol točený na sony foťák (opäť riešenie viac menej budgetového charakteru). Vďaka full hd výstupu sme si mohli takéto kombo: foťák aj mobil dopriať. Po výbuchu gulí sme sa všetci (bohužiaľ aj technika) pomerne dlho trblietali, čo bolo vskutku krásne.

Musím povedať, že na natáčanie sme mali 4 dni, a som na všetkých spolupracujúcich viac ako pyšná a som im veľmi vďačná, že sa nám to podarilo aj v takomto mini štábe, akokoľvek by sa dalo čo-to dotočiť a pomôcť tak celkovej funkčnosti filmu. Aj tieto 4 dni boli vo viacerých smeroch obohacujúce – akokoľvek nedobrovoľné obmedzenia vedia priniesť invenčné riešenia.